Denis Myšák

Čo o sebe prezradil

Športový vzor: Erik Vlček

Obľúbená skladba: JLo od Kontrafaktu

Obľúbená hra: Fortnite

Obľúbený seriál: Dva a pol chlapa

Denis Myšák sa narodil v Bojniciach. Do lodenice ho priviedla babka, ktorá pracovala v Novákoch a poznala aj vodákov. Ako osemročný sa pod vedením Ľubomíra Hagaru začal zaúčať do tajov kajakárskeho umenia. Myšáka od narodenia zdobila pokojná a rozvážna povaha, aj preto sa stal vo štvorkajaku „háčikom“, rozumom lode. Dôležité sú silné zábery pádlami všetkých kajakárov, tempo však udáva prvý z nich. Jazdí chladnokrvne, bez stresu. Jeho prednosťou sú perfektné závery. Povahovo je utiahnutý a potrebuje čas, aby sa otvoril druhému. Podľa kolegov z posádky je neuveriteľný flegmatik. Aj vďaka tomu má v lodi veľkú zodpovednosť, ktorú skvele zvláda.

Veľký kajakársky talent preukázal Myšák ako štrnásťročný. Ako šestnásťročný už dirigoval na vode aj posádky o dva roky starších chlapcov. V roku 2011 sa tréneri Ľubomír Hagara s Mariánom Tesárikom dohodli a posadili do jednej lode Myšáka s Tiborom Linkom. Vznikol úspešný dvojkajak, ktorý v roku 2013 vyhral päťstovku na juniorských majstrovstvách Európy a o rok neskôr bol v kategórii do 23 rokov strieborný. Na začiatku roka 2015 si Myšák doma hovoril, že by sa rád kvalifikoval na olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro. Mnohí ho upozorňovali, že to nestihne. K účasti mu napokon pomohla aj náhoda.

Erik Vlček a Juraj Tarr sa chceli v dôležitom predolympijskom roku sústreďovať na K2, v ktorej sa stali v lete 2014 majstrami sveta na päťstovke i tisícke. V ďalšej sezóne sa trápili, tak ich kamarát z Komárna, bývalý kajakár Štefan Viszlay presvedčil, aby si na májovom podujatí Svetového pohára v Duisburgu, kde nebola v programe kratšia trať, sadli aj do štvorkajaka – s mladíkmi Denisom Myšákom a Tiborom Linkom. Výsledkom bola bronzová medaila.

O niekoľko mesiacov neskôr už kvarteto nadšene oslavovalo. Na majstrovstvách sveta v Miláne nielenže získalo zlato v K4 na 1000 m, ale vybojovalo aj miestenky na olympijské hry v Riu. A Myšák si splnil tajný sen. Ešte pred ním sa stal so štvorkajakom v júni 2016 v Moskve majstrom Európy na 1000 m a získal striebro na 500 m.

Mazácka poctivosť a nováčikovská dravosť, ideálna súhra štyroch individualít a dvoch generácií zabezpečili v auguste 2016 pod Kristovou sochou pre Slovensko strieborné olympijské kovy. Nad sily slovenskej osádky bola len nemecká, ktorá viedla od štartu až do cieľa. Slováci boli na všetkých medzičasoch druhí, v závere však museli zabrať, aby odrazili nápor súperov. A tam sa ukázala sila Myšáka, ktorý pokojne viedol loď do cieľa, aj keď ju ohrozovali Česi. Po pretekoch sa vysilený podľa vlastných slov od radosti skoro utopil.

V roku 2017 si Myšák vybojoval s káštvorkou na majstrovstvách Európy v Plovdive striebro na 500 m a bronz na kilometri. Rok 2018 však musel pre operácie oboch ramien vynechať a jeho návrat do lode bol poriadne náročný. Stará osádka sa už v rovnakom zložení nestretla. Myšák sa po novom objavil v posádke s Ákosom Gacsalom, Gáborom Jakubíkom a Jurajom Tarrom a spoločne získali na svetovom šampionáte 2019 v Szegede bronzové medaily na neolympijskom kilometri. Na olympijskej trati dostala prednosť iná loď.

Po definitívnom vyliečení sa Denis stal platným členom štvorkajaka na 500 m. Na ME 2021 v Poznani si s ním dopádloval po striebro na olympijskej päťstovke, čím získal svoju celkove piatu medailu z ME (1-3-1). A potom v lodi, v ktorej sedel za Samuelom Balážom a pred Csabom Zalkom a Adamom Botekom získal bronz na svetovom šampionáte v Kodani. Bola to jeho štvrtá medaila z MS (má zbierku s hodnotou cenných kovov 1-1-2).

Najcennejším Myšákovým úspechom však bol návrat na olympijský stupeň víťazov. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa OH 2000 v Tokiu konali až v roku 2021. V osádke K4 na 500 m veterán Erik Vlček na poslednú chvíľu vystriedal Csabu Zalku (tesne ho zdolal v oboch "rozstreloch"  na trati na Zemníku a potom si pripísal rekordnú už šiestu olympijskú účasť) a loď v zložení Baláž, Myšák, Vlček a Botek si dopádlovala po olympijský bronz. Denis teda aj zo svojej druhej olympiády odchádzal domov s medailou.

Autor: Peter Pašuth