Športové aktuality
Bratislava
4 min. čítania

Vo veku 67 rokov zomrel fantastický slovenský basketbalista, člen Siene slávy FIBA a Športová legenda Stanislav Kropilák

Ľubomír Souček
Legendárny basketbalista Stanislav Kropilák nás navždy opustil vo veku 67 rokov.
Foto
TASR/Pavel Neubauer

Bol najväčšou hráčskou osobnosťou v histórii slovenského basketbalu, ktorá si získala aj svetové meno a veľké medzinárodné uznanie. Žiaľ, Stanislav Kropilák, v roku 2018 našimi športovými novinármi vyhlásený za Športovú legendu a v roku 2021 uvedený do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), už nie je medzi nami. Štrnásteho októbra po dlhších zdravotných problémoch v Bratislave zomrel vo veku 67 rokov.

Stanislav Kropilák bol veľa rokov neodmysliteľnou hviezdou československej reprezentácie.
Stanislav Kropilák bol veľa rokov neodmysliteľnou hviezdou československej reprezentácie.
Foto
Ján Súkup

Rodák z Kremnice Stanislav Kropilák (nar. 10. júna 1955) bol neprehliadnuteľný. Narástol až do výšky 208 cm, ale podobne ako len o kúštik nižší hokejista Zdeno Chára mal výbornú pohybovú koordináciu, vďaka čomu vynikal nielen v basketbale. Aj výborne plával, dobre behal, hral futbal a čo je unikátne, aj veľmi dobre lyžoval na zjazdovkách. Preto mu podľa mena slávneho francúzskeho zjazdára Killyho prischla prezývka Kily.

V basketbale Kropilákovi práve športová všestrannosť veľmi pomáhala. Napriek veľkej výške bol pohyblivý a obratný. Medzi vysokými hráčmi tým bol unikátny.

Absolvent grafickej priemyslovky a neskôr vysokoškolského štúdia práva s basketbalom začínal v Slávii SVŠT Bratislava, ale legendou sa stal počas pôsobenia v Interi Bratislava. Bol ústrednou postavou tímu v najslávnejšej ére tohto klubu. V žltočiernom drese Interu Slovnaft sa štyrikrát (1979, 1980, 1983 a 1985) podieľal na zisku titulu majstra ČSSR, piaty titul (1984) získal v tíme RH Pardubice.

Momentka po zápase ČSSR - Izrael na ME 1981, ktoré sa hrali v ČSSR. Kropilák celkom vpravo.
Momentka po zápase ČSSR - Izrael na ME 1981, ktoré sa hrali v ČSSR. Kropilák celkom vpravo.
Foto
Ján Súkup

Výkonmi vo federálnej lige si veľmi rýchlo vyslúžil pozvánku do československej reprezentácie, v ktorej sa nadlho stal neodmysliteľnou oporou. Ale aj viacero interistov sa po jeho boku prebojovalo do A-tímu ČSSR.

Kropilák si na poste pivota zahral na dvojo olympijských hrách (Montreal 1976 - 6. miesto, Moskva 1980 - 9. miesto), na dvojo majstrovstvách sveta (1978 a 1982) a až sedemkrát na majstrovstvách Európy.

Kropilák pri streľbe na kôš.
Kropilák pri streľbe na kôš.
Foto
Ján Súkup

Na olympijskom turnaji v Montreale 1976 mal len 21 rokov, ale zažiaril a dostal ponuku na štúdium na univerzite Wake Forest v USA. Je otázne, či by mu komunistická moc v ČSSR vôbec umožnila odísť do USA, ale sen o hraní v „naj“ basketbalovej krajine a v „naj“ súťaži sveta mu vtedy zmarilo zranenie kolena, ktoré ho na tri mesiace vyradilo mimo hry. Potom sa síce znovu vrátil do špičkovej formy, ale taká príležitosť sa už nezopakovala. Na ďalších OH v Moskve 1980 bol najlepším strelcom čs. tímu.

Z majstrovstiev Európy si Kropilák priniesol spolu tri medaily - bronzy z Liége 1977 aj z Prahy 1981 (zápasy šampionátu sa hrali aj v Bratislave a práve Kropilák bol na plagáte k tomuto podujatiu) a striebro zo Štuttgartu 1985. Na ME 1983 aj 1987 bol najlepším strelcom tímu ČSSR.

Posledná medaila zo Štuttgartu 1985 prišla nečakane, pretože na predošlom šampionáte tím ČSSR skončil až desiaty. V základnej skupine sa síce družstvu plnému skúsených hráčov nedarilo, ale potom Kropilák a spol. zdolali reprezentačné výbery takých basketbalových veľmocí, ako sú Juhoslávia a Španielsko. Samozrejme, Stano patril do základnej zostavy strieborného tímu.

Pred šampionátom dovŕšil tridsiatku, a tak mu po ňom umožnili odísť hrať do zahraničia. Ale na hráčsku kariéru v USA už bolo neskoro. Postupne pôsobil v belgických mestách Fleurus, Charleroi, Namur a v luxemburských Steinsel a Gilly. Aktívne športové pôsobenie ukončil vo veku 41 rokov.

V roku 2018 ho slovenskí športoví novinári vyhlásili Športovú legendu.
V roku 2018 ho slovenskí športoví novinári vyhlásili Športovú legendu.
Foto
Ján Súkup

Na Slovensko sa vrátil v roku 1996. Najprv bol generálny manažér BK Inter Bratislava, neskôr aj člen exekutívy Slovenského olympijského výboru a poslanec Národnej rady SR. Od roku 2000 bol prezident BK Inter Bratislava, s ktorým sa znovu tešil z viacerých titulov majstra Slovenska. Aktívny bol aj v Slovenskej asociácii olympionikov.

Stanislava Kropiláka päťkrát vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa (1979, 1980, 1982, 1983, 1985) a desaťkrát za najlepšieho na Slovensku (bez prestávky v rokoch 1975 - 1984). V rokoch 1981 - 1987 si pätnásťkrát zahral za výbery Európy, aj proti neskorším americkým superhviezdam Michaelovi Jordanovi, „Magicovi“ Johnsonovi či Larrymu Birdovi. Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storočia.

Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho v roku 1991 zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie. V roku 2018 mu slovenskí športoví novinári udelili titul Športová legenda a v roku 2019 ho uviedli do Siene slávy FIBA.

Vlani sa Stanislav Kropilák na pozvanie Nadácie SOŠV zúčastnil na liečebnom pobyte olympionikov - seniorov v Dudinciach, kde si aj zahral stolný tenis.
Vlani sa Stanislav Kropilák na pozvanie Nadácie SOŠV zúčastnil na liečebnom pobyte olympionikov - seniorov v Dudinciach, kde si aj zahral stolný tenis.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka so Stanislavom Kropilákom sa uskutoční vo štvrtok 20.októbra o 14:00 h v bratislavskom Krematóriu.

Podujatia a športovci
Šport
paris
Ukazsa2024 Pankova

Súvisiace

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV