Skialpinizmus chcú dostať na olympiádu
Pohyb v horách na lyžiach za pomoci stúpacích pásov zažíva veľký boom. Posledné zimy je skialpinizmus jedným z najrýchlejšie rastúcich športov.
Trendom posledných zím je, že snehu nie je dostatok. Veľmi populárne je u nás bežecké lyžovanie. Okrem Štrbského plesa či Králikov sa dá viac ako dva mesiace „bežkovať“ len na pár miestach. V marci je už problém aj v týchto strediskách.
Z toho ťaží ďalší klasický zimný šport – skialpinizmus. Spojenie zimnej turistiky, vysokohorského lyžovania s prvkami lezenia dáva príležitosť dostať sa do hôr aj v zime bez toho, aby sa človek prepadával. Základom pohybu nahor sú stúpacie pásy. Rovnako ako všetky športy, aj skialpinizmus sa rozvetvuje do ďalších odvetví. Najznámejšími formami sú rekreačný, pretekársky a extrémny skialpinizmus.
Cieľ je rôzny
V minulosti bola výbava ťažká a nepohodlná. Dnes sa dá vybrať od ťažkých lyží až po skvosty vážiace pár stoviek gramov. Pre pretekový skialpinizmus je nastavený limit na jednu lyžu s viazaním 750 g pre mužov a 700 g pre ženy. Lyžiarky majú tiež svoj limit – 500 g, resp. 450 g. Prihliada sa aj na dĺžku lyže. Mužská musí mať aspoň 160 cm, ženská o desať menej. Ľahká výbava zaručuje, že vo výšľape ušetríte mnoho síl, no pri zjazde to je úplne iná disciplína lyžovania. Komfort a užitie si hlbokého snehu prinesú širšie a ťažšie lyže v kombinácii s pevnejšími lyžiarkami.
Pretekári vsádzajú na ľahkú a funkčnú výbavu, ktorá ich pri dosahovaní maximálnych výkonov čo najmenej brzdí. Pri rekreačnom skialpinizme myslia ľudia hlavne na pôžitok z túry a lyžovačky. Smerom nahor neprekonávajú rekordy, nestrážia si jedálniček a na vrchole chcú urobiť pár fotografií.
Extrémni lyžiari hľadajú strmé svahy, zaujímavé zjazdy a nedotknutý sneh. Žľaby majú extrémny sklon, pri výstupe sa používa lezecký výstroj ako cepín, mačky, technický čakan či laná.
Šprint aj niekoľkohodinové preteky
Pretekový skialpinizmus zažíva nárast popularity. Niekoľko rokov sa bojuje o jeho zaradenie do programu Zimných olympijských hier. Preteky Svetového pohára sa dokonca zorganizovali dva razy aj v Číne.
Na Slovensku zastrešuje pretekový skialpinizmus Slovenská skialpinistická asociácia. Pod jej záštitou sa koná Slovenský pohár, každý rok má aspoň päť kôl. Okrem toho vysiela najlepších pretekárov na preteky Svetového pohára a majstrovstiev sveta či Európy.
Jednotlivé kolá Svetového pohára sa konajú najmä v troch základných disciplínach. Najkratšou je šprint, ktorý meria najviac päť minút, prevýšenie nie je vysoké a na krátkom úseku musia pretekári zvládnuť výšľap na lyžiach aj na pešo, zapínanie lyží či zjazd na štýl obrovského slalomu. Na začiatku je kvalifikácia, kde idú pretekári po samom. Vo štvrťfinále, semifinále a finále sa preteká v šesticiach.
Vertikál je čisto len o stúpaní. Pretekári štartujú hromadne po kategóriách na kopci s prevýšením asi 600 metrov. Klasikou sú individuálne preteky, ktoré sú najdlhšie. Trať obsahuje viacero výšľapov a zjazdov. Preteky trvajú približne 90 minút a preveria športovcov po všetkých stránkach.
Profesionálny šport
Slováci patrili od počiatkov pretekového skialpinizmu medzi najsilnejšie krajiny. Najväčšie skialpové klasiky sú preteky dvojíc. Ich tradícia je stále živá aj u nás najmä vďaka etapovým pretekom Bokami Západných Tatier. Najťažšie preteky v strednej Európe si získali za 11. ročníkov silné postavenie a každoročne sa na štart postaví 100 dvojíc zo Slovenska, Česka, Poľska, ale aj ďalších krajín.
Najväčšími pretekmi tohto športu je 4-dňová Pierra Menta. Francúzsky etapák dvojíc sa chodí už od roku 1986. Jej tretí ročník sa podarilo vyhrať bratom Filipským zo Slovenska. Na skialpovej Tour de France sa dostali na pódium aj Dušan Trizna, Milan Madaj, Peter Lichý, Róbert Gálfy, Miroslav Leitner, Tatiana Mošková, Jana Heczková-Madajová a ďalší.
V 20. a na začiatku 21. storočia boli Slováci v popredí, no dnes je situácia iná. Skialpinizmus je v alpských krajinách profesionálny šport. Najlepší pretekári majú vytvorené podmienky pre tréning a stoja za nimi silní sponzori. Najväčšou devízou je prístup k snehu. Elitní športovci z Talianska či Francúzska šľapú na pásoch od konca októbra. U nás sa dá na zasnežovaných zjazdovkách začiatkom decembra, vo voľnom teréne je to ešte o čosi neskôr. To už majú v zahraničí za sebou aj prvé preteky.
Budúcnosťou je olympiáda
Slovenskou mužskou jednotkou je 24-ročný Jakub Šiarnik, ktorý sa dva roky pripravoval v Alpách. Medzi ženami jasne vládne Marianna Jagerčíková. Pred 14 rokmi odišla pracovať do Francúzska, kde našla fantastické podmienky pre šport, čo sa odráža aj na jej výsledkoch. V junioroch sa v zahraničí bije o umiestnenia v okolí 10. miesta Boris Obergries. Potenciál má aj Kristián Jánošík, no preňho je prioritou horská a cestná cyklistika.
Pomaly vyrastá nová generácia skialpinistov. V jej čele stoja kadeti Laura Kovárová a Matúš Černek. Na práve prebiehajúcich majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku budú bojovať o miestenky na budúcoročné Zimné olympijské hry mládeže v Lausanne.
Budúcnosť tohto zimného športu sa odvíja práve od zaradenia medzi olympijské športy. Skialpinizmus bude mať veľkú príležitosť ukázať sa práve o rok v Lausanne. Už pár rokov je na čakacej listine a patrí medzi najhorúcejších kandidátov o miesto v programe zimného sviatku športu, no cesta je veľmi ťažká. V Pekingu to nebude, ale do úvahy pripadá rok 2026. Zimná olympiáda sa bude konať buď vo Švédsku, alebo Taliansku. Práve Taliani by mali radi v programe svojej olympiády šport, v ktorom sú ich športovci jasne najlepší.
